Planéta Zem zhora

Pripravte sa na to, že uvidíte Zem ako nikdy doteraz. Sprievodcom je známy fotograf Yann Arthus - Bertrand, ktorý z pohľadu zhora zachytáva tie časti našej planéty, ktoré sú najviac ohrozené.

I. séria 

Prvá časť:

        Pri pohľade z výšky na Zem vidíme, že nepatrí len nám. Delíme sa o ňu so všetkým živým a všetko živé spolu nejako súvisí. Za posledných 30 rokov sme prišli o takmer 30% toho, čo žije na Zemi. Preto by mal človek začať robiť niečo, aby tento negatívny trend zastavil a uchránil tak biodiverzitu, potrebnú pre zachovanie života na našej planéte. Na svete je totiž ohrozený každý štvrtý druh cicavcov, každý ôsmy druh vtákov a každý tretí druh rýb! Ideálne miesto na úvahy o rozmanitosti života je Keňa, kam sa tvorcovia dokumentu vybrali sledovať voľne žijúce šelmy, ako aj problematické spolunažívanie ľudí a slonov. Vybrali sa tiež na miesto, kde prebieha jedno z najväčších sťahovaní v živočíšnej ríši, keď jeden a pol milióna pakoní prekročí rieku cestou z Tanzánie.

Druhá časť:

        V druhom dieli sa vyberieme do Tasmánie, južne od Austrálie, kde vypaľujú lesy napalmom. Túto radikálnu metódu, pri ktorej hynú stáročné tasmánske eukalypty, tu používa lesný priemysel na to, aby získal ďalšiu pôdu pre plantáže. Zaletíme tiež do južnej Číny, kde sa nachádza poklad na liečenie malárie - palina jednoročná. Nie je to ani zďaleka jediná rastlina, ktorá má liečivé účinky, na svete dnes používa rastliny na liečenie 75% ľudí. Ľudstvo si však napriek tomu svoju prírodnú lekáreň ničí. Len v Európe do 100 rokov vymizne odhadom 15 - 40% rastlín a tie nám raz môžu chýbať. Sprievodca programom nám tiež ukáže, že človek sa hrá na všemohúceho, no stačí, aby do vody nasadil o čosi dravšiu rybu, a rovnováha v najväčšom jazere Afriky je navždy narušená. Na záver budeme svedkami toho ako topenie ľadovcov komplikuje Inuitom bežný život a ako na to dopláca aj pán ľadu, biely medveď, ktorému pri takomto trende hrozí, že do 100 rokov vyhynie.

Tretia časť:

        Tretia časť nás zavedie na Blízky Východ, na púšť, kde voda má ozajstnú hodnotu. Tvorcovia filmu sa rozhodli upozorniť na hrozby, ktoré visia nad sladkou vodou. Nad tou vodou, ktorou síce plytváme, no vôbec si to neuvedomujeme, nebo nám nechýba. Pozrieme sa do Izraela, Palestíny, Jordánska, troch krajín, kde sa koncentrujú všetky problémy súvisiace so sladkou vodou. Tento najsuchší región na zemeguli obýva päť percent celosvetovej populácie, no tí majú k dispozícii len jedno percento sladkej vody celej planéty.

Štvrtá časť:

        Púšť nemusí vždy znamenať definitívny koniec vegetácii. Príkladom je Negevská púšť na juhu Izraela, pomaly ustupuje Jatirskému lesu. Olivovníky, cyprusy, borovice, pistácie. Les uprostred Negevskej púšte bol snom jedného muža: Davida Ben Guriona, jedného zo zakladateľov Izraela. Štyri milióny stromov púšť zastavili. Rastú tam nové dediny a človek získava nové územie. Ten les je umelý, je to dielo ľudských rúk. Prvý strom tam zasadili v roku 1963, dnes má Jatirský les tritisíc hektárov. Najväčší les krajiny nemá ani štyridsať rokov. Kým na celom svete sa pre sucho a zlé využívanie pôdy, okolo 600 miliónov hektárov, čo je jedenásťnásobok veľkosti Francúzska, mení na púšť, v Izraeli vymysleli, či skôr zdokonalili púštne poľnohospodárstvo. 

Piata časť:

        Keď astronauti prvýkrát videli Zem z vesmíru, boli prekvapení, že je modrá. Je to normálne, keďže more pokrýva 72% povrchu našej planéty, 70% kyslíka, ktorý vdychujeme, pochádza z mora. Produkujú ho miliardy mikroskopických rias, ktoré žijú na hladine oceánov. Morské zdroje nám pripadajú nevyčerpateľné, no nie sú. Likvidujeme ich rybolovom a z mora si robíme odpadkový kôš. Ak nezačneme ihneď konať, škody, ktoré napáchame, budú nenapraviteľné.

Šiesta časť:

        Ak sa spotrebiteľ uspokojí s potravinárskymi výrobkami nízkej kvality, musí si zvyknúť na znečistené životné prostredie, napríklad na zelené prílivy v moriach. Riešenie majú kupujúci v peňaženkách. Spotrebitelia musia pri výbere potravín uprednostniť produkty zaručujúce rešpektovanie ochrany životného prostredia a kvality výrobkov. Riešenie súčasných poľnohospodárskych problémov je teda v rukách spotrebiteľov.

Siedma časť:

        "Nie, Zem patrí človeku, ale človek patrí zemi." Túto vetu vyslovil v Spojených štátoch pred vyše storočím indiánsky náčelník Sediaci býk. Nik ho nepočúval. Dnes najviac zaťažujú Zem práve Spojené štáty. Na vine sú však všetky priemyselné krajiny. Za päťdesiat rokov, za jeden ľudský život, sme našu planétu zničili viac, než za celú dovtedajšiu históriu ľudstva. To, že na Zemi neustále rastie počet jej obyvateľov, zmeníme len ťažko. No aby sme sa mohli voziť, hriať, jesť, aby sme si poradili s vlastnými odpadkami, však musíme uzavrieť novú zmluvu s prírodou. A to sa týka každého z nás. V tejto časti nás tvorcovia zavedú na druhý koniec sveta, aby nás zoznámili s mužmi a ženami, priekopníkmi nového vzťahu k prírode.

Ôsma časť:

        V roku 2007, po prvýkrát v histórii ľudstva, žila viac ako polovica svetovej populácie v mestách. Dnes nás je šesť a pol miliardy a v roku 2050 nás určite bude deväť a možno dvanásť miliárd. Mestá musia uplatniť iný prístup k prírode. Len nové technológie na to stačiť nebudú. Nutne potrebujeme zdravý ekosystémy. Vývoj sa už začal. Napríklad Florida spustila najväčší program obnovy svojho prírodného prostredia. V Everglades pochopili, že obyvatelia miest potrebujú faunu a flóru.

II. séria

Prvá časť:

        Je potreba nakŕmiť 6 miliárd ľudí I

Druhá časť:

        Je potreba nakŕmiť 6 miliárd ľudí II

Tretia časť:

        Existujú ešte divoké zvieratá? I

Štvrtá časť:

        Existujú ešte divoké zvieratá? II

Piata časť:

        Aby veľtoky prežili I

Šiesta časť:

        Aj vo Francúzsku majú mnohé problémy s riekami a s vodou vôbec. Asi dve tretiny vodných tokov a tretina podzemných vôd je kontaminovaná pesticídmi. Aj vo Francúzsku sa toky riek upravovali a stratili samočistiacu schopnosť. Do roku 2015 tu musia dať rieky do dobrého stavu. Dá sa to. V regionálnom prírodnom parku Verdon a v jeho 2200 hektárovom umelom jazere je nádherná čistá voda, ktorú vyvážajú až do Barcelony. Najväčšími znečisťovateľmi riek sú poľnohospodári a najmä vinári. Noa j tu je možná náprava. Pri jazere Salagou sa už niektorí vinohradníci snažia zachovať ekosystém a krásu prírody tým, že prakticky nehnoja. No zatiaľ ešte biologické poľnohospodárstvo vo Francúzsku predstavuje len 2 percentá obrábanej plochy. Na príklade Aralského mora nám tvorcovia ukazujú negatívne dôsledky neekologického poľnohospodárstva, keď za čias Stalina ho takmer vysušili, aby mohli pestovať bavlnu. Dnes je jeho dno pokryté pesticídmi.

Siedma časť:

        Stromy sú odjakživa symbolom sily, pokoja a múdrosti. Bezpochyby aj preto, že žijú oveľa dlhšie ako ľudia. Napriek k úcte k stromom, človek počas svojho pôsobenia na Zemi zničil 50 percent lesov. No je ohrozených aj zvyšných 50 percent a tak nás tvorcovia seriálu chcú na tento alarmujúci stav upozorniť a zavedú nás aj za ľuďmi, ktorí sa venujú ochrane lesov systematicky.
Na Madagaskare trvá odlesňovanie už veľmi dlho a tak tu ľudia už bijú na poplach. Otec Pedro, osobnosť Madagaskaru, pomáha chudobným domorodcom a učí ich zachovať si úctu k prírode. V Kamerune vypukol škandál kvôli nekontrolovanej a nelegálnej ťažbe dreva. O dôležitosti lesa svedčí aj priam kuriózny prípad z Mexika. Les v Michoacan sa stal útočiskom motýľov zo 4 tisíc kilometrov vzdialenej Kanady. Každoročne sem prilietajú kvôli rozmnožovaniu. V Brazílii existuje asi 40 indiánskych kmeňov, ktorých život je úzko spätý s pralesom. Ak majú prežiť, je nevyhnutné prales zachrániť, pretože aj tu sa rozmohla ilegálna ťažba dreva.
To je úloha pre expedíciu, ktorú vedie Sydny Possuel.

Ôsma časť:

        Na Madagaskare vyrúbali les a začali pestovať ryžu. Dnes už neúrodné ryžoviská znovu zalesňujú. Dokonca pestujú rýchlo rastúce stromy na kúrenie, či na stavbu domov. V Kamerune sa veľmi rozmohol ilegálny výrub lesov. Organizácia " Priatelia zeme Kamerun" sa všemožne snaží tento trend zastaviť. Nie je to ľahká práca, lebo mašinéria je dobre organizovaná. Časť tohto dielu je venovaná opäť aj charizmatickému otcovi Pedrovi, ktorý na Madagaskare zasvätil svoj život chudobným, vybudoval pre nich mestečko Akamasoa, našiel pre nich prácu a naučil ich vážiť si prírodu. Odlesňovanie na Madagaskare malo za následok aj eróziu. Pôda sa vyplavuje a stráca sa v mori. Eróziu je možné zastaviť aj rozširovaním mangrov, ktoré dokážu čerpať živiny z morskej vody. Mangrovy tu umelo pestujú a využívajú ich aj ako krmivo pre ovce a kozy.